Banská záchranná služba v NAFTA, a. s., Gbely

Ing. Vladimír Múdry, vedúci Hlavnej banskej záchrannej stanice, NAFTA GAS, a. s., Malacky

Tlakový prejav prerastajúci 
do otvorenej erupcie
Banskí záchranári z Nafta Gbely na cvičnom pracovisku HBZS v Lozorne

Ropa a plyn sú palivá, ktoré hýbu svetom. I keď príroda k nám bola pri ich rozdeľovaní dosť skúpa, predsa len malú časť týchto surovín máme aj u nás.

Geológovia hľadajú stále nové zdroje. Sú vybudované distribučné siete, ktorými plynú tieto suroviny z miesta ich dobývania k spotrebiteľom vzdialeným niekedy tisícky kilometrov od miesta ťažby. Spotreba energie, a teda aj surovín potrebných na jej výrobu, sa v priebehu roka mení. Z dôvodu nerovnomerného odberu vyťažených surovín v porovnaní s plynulosťou ich ťažby sa hľadajú rôzne spôsoby, ako sezónne prebytky uskladniť. Úpravou technologického vybavenia ťažobných stredísk a sond možno zmeniť niektoré vyťažené ložiská na zásobníky zemného plynu a ropy. Na tieto účely sa využívajú ložiská v blízkosti diaľkových distribučných trás. Diaľkový plynovod prechádza aj cez Slovensko. Aj tu sú vyťažené ložiská zemného plynu a ložiská pred doťažením. Tie sú hlavným predpokladom budovania podzemných zásobníkov zemného plynu aj u nás. Pred tridsiatimi rokmi sa v lokalite Záhorie v okolí obce Láb začala výstavba podzemného zásobníka zemného plynu. To spôsobilo, že aj keď ťažba plynu z vlastných zdrojov prekonala svoj horizont, vrtné práce a práce pri podzemných opravách sond pokračovali ďalej. Stále boli potrebné nové sondy na dosiahnutie požadovaných denných výkonov a prevádzku podzemného uskladňovania. V čase výstavby podzemných zásobníkov bolo tiež otvorené v lokalite obce Závod ložisko zemného plynu s obsahom sírovodíka. Ťažobné sondy dosahovali hĺbku viac ako štyritisíc metrov. Všetky tieto aktivity mali za následok zvýšenie nebezpečenstva vzniku havárie pri banskej činnosti. Z pohľadu vývoja nehodovosti bol kritickým rok 1982, kedy došlo k erupcii s požiarom na zásobníkovej sonde Gz-32 v chotári obce Gajary.

Na tejto sonde sa vykonávali prípravné práce na zabudovanie podzemného filtra. Pred jeho zabudovaním bolo potrebné zmerať spodnú časť vrtu. Aby sa mohlo uskutočniť karotážne meranie, bola sonda naplnená pracovnou kvapalinou, ktorá plní funkciu uzáveru. Pri pohybe kavernomeru smerom k ústiu sondy došlo k výtoku tejto kvapaliny a plynu zo sondy. Posádka súpravy začala uzatvárať protierupčný uzáver na ústí sondy, ale náhle vznietenie unikajúceho plynu znemožnilo uzavrieť posúvač a tlakový prejav sa zmenil na otvorenú erupciu plynu s požiarom. Teplota horiaceho plynu, ktorý dosahoval výšku až 60 m, dokonala po výbuchu dielo skazy.

Následky poruchy na tomto ventile s priemerom 162 mm si vyžiadali prácu 226 príslušníkov požiarnej ochrany, posádky agregátu plynovo-vodného hasenia z Ľvova, desiatok záchranárov podniku NAFTA Gbely, príslušníkov armády a zboru národnej bezpečnosti. Počas zásahu nedošlo k žiadnemu zraneniu. Žiaľ, škody boli značné. Počas deviatich dní jednotky spotrebovali 25 000 litrov nafty a benzínu. Škody na výzbroji a výstroji dosahovali vyše milióna korún. Zhorelo a uniklo 24 miliónov m3 uskladneného plynu a bola úplne zničená súprava podzemných opráv sond. Boli to vážne straty, ktoré viedli k zamysleniu sa nad dôslednejšími preventívnymi opatreniami.

Havárie si vyžiadali reorganizáciu banských záchranných staníc

Rizikovosť vykonávaných prác dokreslila o tri mesiace neskôr havária na sonde Závod 72, ktorá sa stala pri geologicko-prieskumných prácach. Situácia nemohla zostať bez odozvy. Organizácie vtedajšieho koncernu Naftový a plynárenský priemysel vykonávajúce banskú činnosť na území Českej a Slovenskej republiky mali síce zriadenú banskú záchrannú službu, ktorú vykonávali dobrovoľní banskí záchranári organizovaní v Závodných banských záchranných staniciach (ďalej ZBZS), ale tieto boli organizačne začlenené a riadené hlavnými banskými záchrannými stanicami (ďalej HBZS) zameranými na podzemné dobývanie uhlia a rúd. Výsledkom bolo rozhodnutie Slovenského banského úradu, ktorý nariadil koncernu Naftový a plynárenský priemysel, aby zriadil hlavnú banskú záchrannú stanicu v lokalite podzemných zásobníkov Láb s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku. V Českej republike bola zriadená Obvodná banská záchranná stanica v Hodoníne (ďalej OBZS) s pôsobnosťou pre celú Českú republiku. OBZS zostala podriadená HBZS Ostrava, avšak odborne zabezpečovala pracoviská geologického prieskumu, ťažby kvapalných a plynných uhľovodíkov a ich uskladňovania. V roku 1984 po rozsiahlej legislatívnej a personálnej príprave bola popri HBZS v Prievidzi, ktorá dovtedy zastrešovala banskú záchrannú službu na Slovensku, zriadená HBZS Malacky. Táto dostala za úlohu koordinovať a riadiť banskú záchrannú službu pri činnostiach spojených s ťažbou, dobývaním a uskladňovaním uhľovodíkových nerastov. Na Slovensku tak došlo k špecializácii banskej záchrannej služby pre hlbinné dobývanie uhlia a rúd, od ktorej sa oddelila banská záchranná služba pre geologicko-prieskumnú činnosť.

V prvých dvoch rokoch svojej existencie sa HBZS Malacky zaoberala hlavne zabezpečením vlastného personálneho a technického vybavenia, doplnením a stabilizáciou stavu dobrovoľných banských záchranárov ZBZS. Pripravili sa učebné texty a zorganizoval základný záchranársky kurz pre naftový a plynárenský priemysel. Začali sa aj investičné práce na cvičnom polygóne v Lozorne, kde v roku 1986 práce postúpili tak, že sa zorganizovalo medzinárodné cvičenie banských záchranárov z Maďarska, Poľska, Bulharska a Československa. Cvičenie bolo súčasťou odborného seminára na tému "Práce v kyslom prostredí".

Do konca roku 1987 HBZS plnila všetky úlohy stanovené platnou legislatívou, aj keď personálne obsadenie ešte nebolo úplné. Okrem kontroly a riadenia poskytovala podriadeným ZBZS služby v oblasti kontroly a údržby dýchacej techniky vrátane skúšok tlakových nádob na prepravu stlačených plynov, poradenské služby v odbore banského záchranárstva, na HBZS sa školili a cvičili banskí záchranári, boli vykonávané prevádzkové skúšky špeciálnych ochranných prostriedkov a záchranárskej techniky. Vďaka tomu sa postupne ZBZS personálne budovali v súlade s platnými služobnými poriadkami. HBZS poskytovala aj služby podľa Úpravy Obvodného banského úradu Bratislava č. 2100/86 pre zberné plynové stredisko Závod prieskum s výskytom sírovodíka. Išlo hlavne o údržbu a prevádzku prenosnej a stabilnej meracej techniky na kontrolu obsahu sírovodíka v ovzduší, údržbu a kontroly dýchacej a oživovacej techniky na stredisku a školenie zamestnancov. Výcvik záchranárov s použitím dýchacej techniky sa vykonával v prenajatých priestoroch dymnice na OBZS Dubňany.

V priebehu roka 1988 sa stabilizoval aj stav zamestnancov HBZS v súlade so služobným poriadkom a na cvičnom polygóne sa začala výstavba prevádzkovej budovy, ktorej súčasťou je aj cvičná dymnica pre výcvik používateľov dýchacích prístrojov. Realizáciou tejto investície bola HBZS schopná v rámci vlastného vybavenia vykonávať všetky stanovené činnosti. Okrem výchovy záchranárov a zabezpečovania stálej pohotovostnej služby boli na HBZS odskúšané aj nové technologické postupy zmáhania otvorených erupcií zemného plynu. Bolo to napríklad použitie závesnej príruby ako náhrady za delenú základnú prírubu, ktorá je konštrukčne a cenovo výrazne náročnejšia, použitie prípravkov na výmenu 2" posúvačov na ramenách produkčných krížov pod tlakom, alebo uzatvorenie otvoreného náradia nad prvou pracovnou plošinou obráteným preventrom. Boli navrhnuté a odskúšané aj prípravky na prevrtávanie hlavného posúvača produkčného kríža a posúvača 2" na ramene, demontáž zátky 2" pod tlakom, prevrtávanie zátky 2" na medzikruží pod tlakom a iné. Zariadenie dymnice bolo realizované podľa návrhu a dokumentácie vypracovanej zamestnancami HBZS. Na cvičnom polygóne a kalisku v Gajaroch boli odskúšané postupy hasenia plynových erupcií, plošných požiarov kvapalných uhľovodíkov a hasiace schopnosti hasebných látok. V oblasti sídla HBZS bolo zabezpečené rádiové spojenie s výjazdovými vozidlami na frekvencii HBZS a v ostatných oblastiach na spojovacích kanáloch NAFTA. Do vybavenia HBZS boli zaradené aj ručné rádiostanice v nevýbušnom vyhotovení. V rámci odskúšavania novej záchranárskej techniky boli vyskúšané hovorové súpravy k prenosným rádiostaniciam v prostredí s hlučnosťou nad 125 decibelov, pričom bola dosiahnutá prijateľná komunikácia.

Rozširovanie činnosti banských záchranárov

Postupne so zlepšujúcim sa technickým vybavením HBZS sa začali banskí záchranári podieľať aj na likvidácii požiarov v oblasti sídla HBZS, hlavne v okolí sond a ťažobných stredísk. Túto činnosť zväčša vykonávali na požiadanie a v súčinnosti s verejnými hasičskými jednotkami, ale aj na výzvu dispečerov a zamestnancov pracovísk NAFTA.

Od roku 1992 sa vytvárili podmienky na výkon špecializovaných činností banskej záchrannej služby, akými sú práce pod vodou a práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou. Takéto činnosti vyžadujú vysokú teoretickú, praktickú a technickú pripravenosť. Tieto požiadavky boli postupne napĺňané a od roku 2001 na základe schválenia Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici je HBZS spôsobilá na výkon týchto činností na území Slovenska v banskom rezorte. V podmienkach sprísňujúcich sa predpisov na ochranu životného prostredia a s technickým vybavením na zachytávanie a zber kvapalných uhľovodíkov z vodnej hladiny sú tieto činnosti vážnou súčasťou prác vykonávaných banskými záchranármi. HBZS je vybavená nielen technikou, ale má pripravené aj sorpčné látky na zachytávanie a zber ropných látok, čo umožňuje vykonávať účinné zásahy na minimalizáciu škôd spôsobených únikom ropných látok.

Udržovať technické vybavenie, výcvikové priestory, skúšanie nových technických prostriedkov a technologických postupov, to je len jedna časť činnosti vykonávanej profesionálnymi zamestnancami HBZS. Neoddeliteľnou súčasťou práce zamestnancov HBZS je protihavarijná prevencia. Táto sa realizuje na dvoch úrovniach. V zmysle platnej legislatívy HBZS vykonáva preventívne prehliadky pracovísk zamerané na kontrolu zariadení určených na predchádzanie haváriám, kontrolu havarijných plánov a dodržiavanie bezpečnostných a technologických predpisov. Druhou úrovňou je spoluúčasť na školení zamestnancov a ich príprava na používanie meracej a indikačnej techniky na kontrolu ovzdušia, poskytovanie prvej pomoci, používanie špeciálnych ochranných pomôcok, ako aj spoluúčasť pri výcviku posádok vrtných súprav a súprav podzemných opráv sond na zmáhanie tlakových prejavov.

Samozrejme najvážnejšou činnosťou banských záchranárov je likvidácia havárií a ich následkov vrátane poskytovania pomoci raneným. K tejto činnosti patrí neoddeliteľne zaisťovanie nepretržitej pohotovostnej služby a vykonávanie prác v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí na pracoviskách. Za obdobie rokov 1992 až 2002 vykonali banskí záchranári 271 plánovaných zásahov, pohotovostná služba na HBZS vykonala 66 neplánovaných zásahov, pričom zásahy trvali celkovo 8931 hodín. Za uvedené obdobie sa stalo päť veľmi vážnych havárií. Išlo o dva úniky ropných látok z poškodených prípojok na zatláčanie ložiskovej vody, o jeden tlakový prejav, ktorého likvidácia nebola v silách osádky, a o dve otvorené erupcie.

Všetky práce boli vykonané banskými záchranármi NAFTA Gbely, na likvidácii dvoch závažných havárií spolupracovali zložky verejnej bezpečnosti a ochrany obyvateľstva a ďalšej dotknutej organizácie. Práce boli riadené vedúcimi likvidácie havárií (ďalej VLH) z pracovísk NAFTA a rozhodujúci podiel na ich úspešnom zvládnutí mali banskí záchranári ZBZS postihnutej organizácie.

Nezanedbateľný nie je ani podiel ostatných zúčastnených ZBZS spolupracujúcich pri zmáhaní závažných havárií a zamestnancov HBZS koordinujúcich činnosť zvolaného banského záchranného zboru s požiadavkami VLH. Použitá bola vždy technika banského záchranného zboru, a prevádzkové a havarijné prostriedky pracovísk NAFTA. Doterajší vývoj mimoriadnych udalostí na pracoviskách a spôsob ich zvládania nasvedčuje tomu, že banskí záchranári a zamestnanci NAFTA Gbely sú pripravení riešiť najzložitejšie situácie, ktoré môžu počas výrobného procesu vzniknúť.

Počiatočná fáza otvorenej erupcie 
s požiarom pri vŕtani sondy PZZP 
v lokalite Wierzchowice

Foto: autor a archív HBZS Krakow, Poľsko

Zobraziť (stiahnuť) článok vo formáte PDF